Ten byt je viacpodlazny, je cely biely a na horne poschodie sa ide schodistom s kovovym zabradlim. Byt nema vonkajsie steny ale sklo. Sklo, ktorym sa divas na svet pod Tebou, vecer Ta fascinuju svetla a zivot mesta, cez den si vegetis, ked pozeras na ten ruch dole. Hore mas velku bielu postel a bielu sedacku, skleneny konferecny stolik. Kuchyna je dole, je cela antikorova, aj chladnicka je z antikoru, je velka a ked ju otvoris vychadza z nej hmla....
Stretnes ma, ked vychadzam z metra. Som neznama, co niekam ide. Mozno patrim do davu uradnikov, managerov, mozno som iba turista, co ho fascinuje nieco nove. Nevies ma zaradit a nesnazis sa. Pohlady sa nam stretnu. Moje oci su modre, hlboke, smutne a zaroven velmi vyzyvave. Ponukam sa Ti pohladom. Pootvorene pery Ta utvrdzuju v tom, co vravia oci. Nechapes, neveris, nerozumies... Miname sa... Obzeras sa za mnou..... obrziem sa za Tebou.... Stracam sa v dave.... Kupujes si noviny v najblizsom stanku a nieco Ta nuti otocit smer a ist s davom, v ktorom som zmizla. Prejdes blok a vidis ma v kaviarni za sklom, pri bielom vine. Hram sa s kvapkou stekajucom po pohari. Zachytim ju prstom a obliznem. Preglgnem... Nechapes.... Pozeram sa na Teba, oci sa stretnu a moje oci uz nevedia ako inak a viac by kricali, ze Ta chcem...
Prichadzas ku mne, slusne sa spytas, ci si mozes prisadnut. Objednas si nieco, je to jedno co.... lebo aj tak nevnimas. Ani Ty a ani ja... nechame sa topit v niecom, co neviem ako sa da nazvat. Moze to byt chvilkova absolutna tuzba, moze to byt nedostatok alebo prebytok niecoho alebo len nieco.... co nas dviha z tej kaviarne.... do toho Tvojho apartmanu na 28 poschodi....
Vytah je cely kovovy a su v nom zrkadla.... A je nam tesny a ide strasne strasne dlho.. prideme do bytu, otvaras.... pozyvas na poharik, nie na guraz, na odvahu, na podporu zmyslov, ale preto, lebo nam vyschlo v hrdle.... Mas iba mineralku.... otvaras chladnicku a hmla odtial vystupuje.... citim ten zavan chladu.... miralka mi steka po hrdle... a dalej uz len citim Tvoje ruky niekde, nikde a vsade.... je to akoby si mal aspon tisíc ruk a tisíc jazykov.... a ja akoby som mala tisíc zivotov a chcela ich prezit iba za tento okamih....
O presunuti sa hore, na velku bielu postel s bielou prikryvkou pisat nebudem, ani co bolo mezi tym a potom... Viac ako pisanie o tom, je prezit to.... hm....
Spis a ja sa na Teba pozeram, si unaveny a ja volna.... citim sa uplne slobodna, krasna a .... je krasne sa na Teba pozerat.. ako spis.... ako dychas.. rada sa pozeram na spiacich milencov.....
Odchadzam... po schodisku s kovovym zabradlim... cez kuchynu z antikoru.. vo vytahu so zrkadlami... na ulicu velkomesta... je teplo.... a je tam dav iduci niekam.... poznas dusno velkomesta??? Je tam tak teplo........
Komentáre